Blog Toggle

Kde zlyháva vymožiteľnosť práva z hľadiska podnikateľa

Príspevok na Trend konferenciu „Právnickému fórum 2016“ konanej dňa 17. 2. 2016

Autor: Mgr. Peter Serina, II. viceprezident PAS

Vážené dámy, vážený páni,

v mene Podnikateľskej aliancie Slovenska by som chcel poďakovať organizátorovi tohto podujatia týždenníku Trend za pozvanie a možnosť prezentovať náš pohľad na nekonečnú tému, akou vymožiteľnosť práva nepochybne je. Už niekoľko rokov členovia PAS prostredníctvom Indexu podnikateľského prostredia, ako aj prostredníctvom hodnotenia legislatívy upozorňujú na nízku vymožiteľnosť práva a z tohto dôvodu na neustále sa zhoršujúce podnikateľské prostredie.

V mojom príspevku, tak ako napovedá jeho nadpis sa zameriam v podstate výlučne na negatíva prístupu verejnej moci, občanov a teda aj podnikateľov, k právu a organizácii spoločnosti z hľadiska právneho štátu. Domnievam sa, že bez vlády práva nie je možné očakávať reálnu vykonateľnosť práva.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že vymožiteľnosť práva nie je možné chápať zužujúco ako problém výlučne justície. Je to komplexný, celospoločenský problém, kde justícia je len jednou z jeho častí a dovolím si povedať, že zďaleka nie tou najdôležitejšou.

Vymožiteľnosť práva je viac ako rýchle a spravodlivé súdne konanie, je to celkový prístup predstaviteľov štátu a občanov k právu a k pravidlám v spoločnosti, tak právnym ako morálnym.

Za prvú oblasť kde zlyháva vykonateľnosť práva možno považovať štátne a verejnoprávne orgány, vrátane obcí.

V dnešnej realite, kde existujú regulácie, povolenia a formality úplne všetko, nie je väčšou prekážkou realizácie práv a oprávnení vyplývajúcich zo zákona pre podnikateľa, než primerane sebavedomý úradník, ktorý buď nevie, aké sú jeho povinnosti alebo nechce vedieť aké sú práva podnikateľa. Podnikatelia to riešia buď tak, že zákon obchádzajú, úradníka korumpujú alebo sa podriadia a nechajú sa šikanovať. Netvrdím, že len takto sa získavajú povolenia, dotácie, či príspevky z Fondov EU. Je ale verejným tajomstvom, že verejné súťaže, či Fondy EU sú zmanipulované. Podnikatelia to vedia, hovoria o tom a radšej sa ani nezapájajú.

Nefunkčná a prebyrokratizovaná verejná správa je oblasťou, kde vymožiteľnosť práva dostáva zabrať. Volanie podnikateľov po profesionálnej, odbornej a čo najviac odpolitizovanej verejnej správe je hlas volajúceho na púšti. Hovoríme o tom roky ale zatiaľ, bez ohľadu na politickú reprezentáciu, bez valného úspechu. Akoby žiadny z politických reprezentantov si nevedel predstaviť krajinu bez množstva “teplých miestečiek“ pre svojich verných.

Samozrejme nie som naivný myslieť si, že je možné všetky posty obsadzovať apoliticky, to nie a nebolo by to ani správne. Rozhodne je ale cestou do záhuby, ak sa za politické považujú funkcie údajne nezávislých regulačných, bezpečnostných či iných štátnych orgánov. Riadiace funkcie

v spoločnostiach či už štátnych, verejnoprávnych alebo obecných. O funkciách riaditeľov úradov na úrovni okresu nehovoriac. Čo je dobré na pravidelnej výmene takého množstva ľudí v štvorročnom cykle? Ak by sa takto správali podnikatelia, domnievam sa, že množstvo z nich by veľmi rýchlo zbankrotovalo.

Druhá oblasť ktorá úspešne bráni vymožiteľnosti práva je oblasť prijímania, stability a aplikácie zákonov. Legislatívny proces, tak ako je nastavený v SR je nejasný, nepružný a nekvalitný. Keď sa stretávam s podnikateľmi na rôznych fórach, často sa ma pýtajú kto vlastne tie zákony vymýšľa, kto je ten génius, ktorý príde s návrhmi riešení, ich problémov. Ich sa totiž nikto nepýta, nikto ich k tvorbe zákonov neprizýva a nie vždy je im umožnené cez pripomienkové konanie sa k zákonom vyjadriť. O tom, že ich pripomienky sú často len cvičením, ktoré niekto bezmenný na ministerstve či inom úrade odignoruje sa netreba ani zmieňovať.

Nekvalitné návrhy, mnohokrát motivované podivnými úmyslami, s výrazne kontroverzným znením, úplnou náhodou nahrávajúcim konkrétnemu veľkopodnikateľovi, či podnikateľskej skupine produkujú nekvalitnú legislatívu. Nekvalita plodí kvantitu, čo má za následok novelizovanie zákonov, novelizovanie noviel ba dokonca sme v minulosti zažili aj novelizovanie novely zákona, ktorý ešte nebol účinný. /trestný zákonník/

Podnikatelia dlhé roky volajú po znížení kvantity a zvýšení kvality zákonov, márne. Vykonateľnosť práva je úzko spätá so stabilitou. Samozrejme, neočakávam, že by došlo k stavu neprijímania zákonov, ale viac ako 480 predpisov priemerne za rok je naozaj viac ako dosť. Vyhováranie sa na Brusel, či nejakú potrebu neobstojí. Zákony nemajú byť trhacím kalendárom, majú byť natoľko všeobecné a jasné aby poskytovali jasné návody a pravidlá a majú byť stabilné. Ak je potrebné aktuálne reagovať na nové výzvy, ktoré prináša život má tak robiť predovšetkým judikatúra súdov, nie parlament. Očakávame preto, že politici pristúpia aj k tvorbe zákonov tým spôsobom, že sa zníži kvantita a zvýši kvalita zákonov. Očakávame, že podnikatelia budú prizývaní do expertných komisií cez ktoré bude musieť návrh zákona prejsť, kým sa dostane do druhého čítania v parlamente, a to aj keď ide o poslanecký návrh.

Treťou oblasťou, ktorá bráni vymožiteľnosti práva je oblasť justície. Nejde len o súdnictvo. Patrí sem policajný zbor, prokuratúra, správcovia, exekútori.

Justíciu vnímame v dvoch rovinách, a to v rovine trestnej, kde štát zlyháva pri odhaľovaní páchateľov trestných činov, ktorí sa vydávajú za podnikateľov a na druhej strane dochádza, vzhľadom k vyššie uvedenej legislatívnej explózii k stavu, kedy podnikateľ je často na pochybách, či je jeho konanie legálne, keďže si predpisy odporujú, resp. na ich výklad nie je jednotný názor. Niekedy majú podnikatelia dojem, že páchateľmi trestných činov sú len oni v tejto krajine. Prípady kedy bol odsúdený sudca, úradník, či nebodaj politik sú ako šafranu. Je to zvláštne vzhľadom na množstvo podivných rozhodnutí, nahrávok, absurdných verejných obstarávaní. Zdá sa akoby u nás boli dve kategórie občanov, jedna, ktorá trestné činy pácha a je za ne trestaná a druhá, o ktorej sa hovorí, že ich pácha, všetci sú o tom presvedčení, len orgány činné v trestnom konaní žiadne pochybenia nikdy nenájdu alebo ich ani činnosť týchto ľudí nezaujíma.

Druhá rovina justície je tvorená práve civilným konaním a výkonom rozhodnutia. Civilné konanie je postihnuté nenormálnymi prieťahmi, pričom štatistiky, ktoré sú prezentované MS SR zďaleka nepostihujú skutočnosť. Štatistika z marca 2015 hovorí o 15-tich mesiacoch priemernej dĺžky obchodného sporu. Toto číslo ale hovorí len o trvaní na okresnom súde. Nie je v ňom odvolacie, prípadné dovolacie konanie a exekučné konanie. Ak by sme započítali do dĺžky konania všetky typy konaní od podania žaloby po jej reálne vymoženie, či dobrovoľné zaplatenie dostali by sme sa v priemerne ďaleko cez tri roky súdneho a exekučného konania. Akosi štatisti ministerstva spravodlivosti zabúdajú na to, že súdne konanie nekončí na prvom stupni a že pre podnikateľa je rozsudok len zdrapom papiera ak po ňom nenasleduje aj plnenie. Neklamme si preto, že súdne

konanie funguje. Nefunguje. Fungovať bude až vtedy ak od začiatku po výkon rozhodnutia ubehne len toľko času, aby povinný z rozsudku nestihol zbaviť sa majetku či vytunelovať spoločnosť. Ak totiž podnikateľ pochopí dnešnú realitu, t.z. že žalovať znamená roky čakať na výsledok, ktorý môže znamenať aj to, že mu exekútor oznámi, že sa nedá nič robiť, ani žalovať nejde a pohľadávku nevymáha. Ešte otrasnejšie je ak zistí, že jeho dlžník má krytie na najvyšších miestach a je schopný dosiahnuť prijatie osobitného, pre dlžníka výhodného zákona. V takom prípade neodpisuje podnikateľ len pohľadávku ale aj vieru v spravodlivosť a vládu zákona. Koľko pracovitých podnikateľov odradí alebo rovno existenčne zničí tento prístup? Domnievam sa, že ich sú tisíce. Stačí sa pozrieť na prieskumy, či štúdie medzi vysokoškolákmi, ktorí študujú v zahraničí alebo ľudí, ktorí do zahraničia odišli. To že odišli je normálne, to že sa nechcú vrátiť je alarmujúce.

Domnievam sa, že žiadna čiastková zmena nepomôže. Súdy by potrebovali manažérske riadenie procesov, hodné 21 storočia, s technikou a vybavením na úrovni dôležitosti súdu ako inštitúcie a v neposlednom rade by potrebovali personál, ktorí by tvorili odborníci nie len na úrovni sudcov a vyšších súdnych úradníkov, ale aj na úrovni asistentov, tajomníkov, či ostatných súdnych úradníkov. Z informácií, ktoré mám z rozprávania vyplýva, že na súdoch vládne absolútne bezvládie, neexistuje na nich jednotný systém práce, pracovno-právna zodpovednosť sa buď nevyvodzuje alebo vyvodzuje prísne selektívne a práca sa vykonáva samospádom. Platí heslo kým sa nikto nesťažuje nie je čo riešiť.

V neposlednom rade je súčasťou prieťahov aj neustále oslabovanie pozície exekútora, ktorý pomaly je viac štatistikom a doručovateľom ako osobou, ktorá dokáže reálne vymôcť súdom judikované práva. Sledujeme s obavou trend, ktorý sa v SR rozmohol najmä v posledných rokoch, kedy v mene ochrany slabšej strany sa pomaly pochybuje o tom, že slabšia strana má vlastnú vôľu. Zdá sa akoby slabšia strana potrebovala ochranu pred sebou samou. Ak štát bude aj naďalej retroaktívne prijímať zákony v tom zmysle, že už právoplatné rozhodnutia prestanú byť zrazu exekučným titulom, musí sa pripraviť aj na nekonečné množstvo žalôb o náhrady škody, ktoré budú poškodení žiadať. Je absurdné aby mal exekútor ruky pri exekúcii zviazané a rôzne spoločnosti vymáhajúce dlhy na základe živnosti, nemali takmer žiadne obmedzenia.

Záverom si uvediem ešte jednu oblasť, ktorá ovplyvňuje vymožiteľnosť práva, viac ako všetky doteraz vymenované. Je to ale oblasť, ktorú nemožno vynútiť zákonom, je možné ju dosiahnuť len výchovou a osobným príkladom. Je to nedostatok morálky a základných princípov slušnosti v spoločnosti.

Nie je to tak dávno, čo v SR platilo heslo Kto nekradne, okráda rodinu. Zdá sa, že toto heslo nikdy nestratilo platnosť. Práve naopak, akoby nastala jeho renesancia, najmä vo vzťahu k štátnym dotáciám, príspevkom a pri obchodovaní so štátom. Ako inak nazvať povestné sifóny za 275 €, dávnu kauzu s príchodom štvrtého mobilného operátora, či predaj emisných povoleniek?

Aký osobný príklad dávali a dávajú mocní tejto krajiny? Sú čestní, rešpektujú zákony, právo? Sú ochotní viesť dialóg, sú prístupní argumentu? Vzhľadom na stav vymožiteľnosti práva a vlády práva sú odpovede na tieto otázky myslím jasné.

Môžeme mať kvalitnú legislatívu, perfektnú štátnu správu a úžasnú justíciu ale ak nebudeme dodržiavať elementárne zásady slušnosti a morálky vymožiteľnosť práva nebude. Je otázkou, či je možné mať vyššie uvedené oblasti na vysokej úrovni bez elementárnej slušnosti a morálky. Domnievam sa, že nie.

Ďakujem za pozornosť

 

Riešenia
-funkčné, efektívne exekučné konanie kde oprávnený nebude špeciálne chránený
-minimálna legislatívna činnosť s prepracovaným systémom identifikovania a prípravy návrhov zákonov, za širokej spoluúčasti odbornej verejnosti
-odpolitizovanie odborných činností štátu - jasné definovanie odborných a politických funkcií, vrátane zverejnenia kto nominoval osobu na danú funkciu
-skvalitnenie polície po odbornej stránke, aby policajti rozumeli nie len trestnému konaniu, ale aj obchodnému či občianskemu právu a vybavenie policajného zboru a prokuratúry na úrovni 21. storočia
-odpolitizovanie polície a prokuratúry
-zavedenie funkčného riadenia do činnosti súdov a prokuratúry tak, aby každý prokurátor a sudca mali možnosť mať vlastný tím ľudí – sudca, asistent/zapisovateľ, VSU /prokurátor, asistent/ aby si mohli riadiť prácu efektívne, mali potrebné technické vybavenie a mali možnosť v rámci pracovno-právnych vzťahov hodnotiť svojich podriadených
-zvyšovanie požiadaviek na morálnu integritu štátnych a verejnoprávnych pracovníkov, prijatie prísnych a podrobných etických kódexov na ministerstvách, úradoch, polícii, súdoch a prokuratúre, pričom opakované menej závažné porušenie, rovnako ako závažné porušenie vo vážnych prípadoch by malo za následok okamžité skončenie pracovného pomeru, či funkcie s nemožnosťou vykonávať dlhodobo akúkoľvek verejnú funkciu


<< Späť



ikona Kariéra
Novinky:
ikona Klientská zóna